Facebook z nás robí pokrytcov

Autor: Jakub Senko | 22.1.2012 o 6:00 | Karma článku: 11,73 | Prečítané:  3273x

Krátky príbeh na úvod. Sedím doma za počítačom, na karte v prehliadači mám otvorený Facebook a popri tom si robím niečo iné. Odrazu ma niečo naštve, poteší, alebo veľmi inšpiruje. Som človek – človek spoločenský, rád všetko zdieľam so svetom, takže si poviem, že to či ono predsa hodím aj na FB, nech ostatní vedia, čo ma naštvalo, nech vedia, ako sa momentálne mám, nech vedia, že teraz je ten čas, kedy sa mi majú venovať, upokojovať ma, dodať mi pocit, že na svete nie som sám. Pomaly zisťujem, že stačí hodiť na FB niečo emotívne, pridať pár smajlíkov a hneď ma každý obletuje. Teda, väčšina len virtuálne, no niektorí potom aj v realite. A to je super. Časom mi vlastne stačí aj virtuálny záujem. Kontakt ako kontakt – nemusí byť osobný... A tak veselo zdieľam a zdieľam. Teší ma, keď vidím 10 komentárov pýtajúcich sa, čo mi je, keď hodím status s textom: „:(„ ...a rozmýšľam, prečo by som vlastne tieto statusy nemal ukazovať verejnosti. Šup-šup nastaviť súkromie na „public“. Veď nech aj potenciálny priatelia vidia, ako sa mám!

Koniec príbehu, začína zamyslenie

Ach, tento príbeh mi niečo pripomína. Pripomína mi to mňa (teda nie úplne – o nastavenia oprávnení som sa vždy staral :) ), ale pripomína mi to aj veľa ľudí, ktorých mám označených ako „priateľ“ na FB. Nechcem nikoho odsudzovať, no zistil som, že príchodom tejto virtuálne spoločnosti sme sa stali pokrytcami. Sme iní, ako v reálnom svete! Aspoň väčšina z nás...

Zapojím aj teba...

Dám ti 2 otázky:

  1. zdieľal si už niekedy status tak, aby ho videl len ten, čo ho naozaj potrebuje? Napríklad otázku „čo máme zajtra do školy“ si nechal zobraziť len spolužiakom?
  2. písal si už niekedy na nástenku iného človeka?

Aby sme správne pochopili pokračovanie tohto článku, prosím, pravdivo si na ne odpovedz.

Hotovo? Pokračujeme...

Teraz ti otázky preformulujem. Najprv prvá: zdieľal si už niekedy status tak, aby ho videl len ten, čo ho naozaj potrebuje? Napríklad oznam „mám pocit, že namespaces sú v PHP riešené úplne nešťastne“ si nechal zobraziť len tým ľuďom, čo majú aspoň tušenie, čo také „namespace“ (nie to ešte „PHP“) môže byť? Alebo každému, aby si zafrajeroval, vytiahol sa pred inými, možno slabšími PHP programátormi, ktorých máš v priateľoch? Alebo len dokázal ostatným priateľom: „aha, ja som tu ten, čo vie programovať, ja som ten, čo vie, na akú školu pôjde a po nej bude mať hneď prácu. Ba čo viac – veľmi dobre platenú prácu.“?
Viem, nie je to najbežnejší príklad, ale myslím, že podstata ti neunikla.
Veci, ktoré by sa v reálnom živote nestali sa stávajú najväčším budovateľom ega ... na internete. Príklad vyššie by sa nikdy nedozvedel tvoj kamarát, s ktorým chodíš hrávať squash. A zase kamarát-programátor by sa nikdy nedozvedel, že momentálne prežívaš ťažké obdobie, keďže máte, dá sa povedať, len profesionálny vzťah.

Ide to aj ďalej!

Prejdime k druhej otázke. Tá bude asi náročnejšia. Sám som si dlhšie uvedomoval, aké veľké zlo je na FB možnosť písať iným na nástenku. Ale poďme k zmene otázky: písal si už niekedy na nástenku iného človeka? Aký bol tvoj úmysel? Napísať mu niečo pekné? Potešiť ho? Poslať pesničku aj s komentárom? Zablahoželať k sviatku? Bolo to fakt len pre neho?
Je tu skrytá totižto jedna podstatná vec – to, čo napíšeš na nástenku iného sa zobrazí každému priateľovi daného človeka, rátajúc s tým, že máte nejakých spoločných (skôr väčšinu, nie?). Moja otázka teda znie – neposielaš to na nástenku daného človeka preto, aby to videli ostatní?
Pre mňa je to znakom privlastňovania si daného človeka. Vysvetlím. Ako ukázať potenciálnym záujemcom o dievča, že JA som ten, ktorý má o ňu záujem? Je to ťažko v reálnom živote, čo? Nie ste vždy spolu, nie sú tam vždy ostatní. Na nete však nikdy nič neostane skryté – všetko je predsa o tom, aby to bolo verejné.
Niekedy sa len tak pre záujem pozerám na profily dievčat (odpusťte slečny) a tipujem, kto má o ne záujem. Predsa ten človek nesmie vynechať jediný status bez lajku, ideálne ho aj okomentovať. Však stačí „:)“, alebo „krásne“. No a nezabúdajme na spomínané písanie na nástenku danej dievčiny. Každý predsa musí vedieť, že som bol s ňou večer vonku JA (a nikto iný), takže, možno na prvý pohľad nevinné, „vďaka za včerajší nádherný večer“ je niečo viac, než len poďakovanie...

Pokrytec, pokrytec, pokrytec

Hádam už chápete, kde som tým mieril. Nastaviť oprávnenia len pre ľudí, ktorých sa to týka sa dá vždy. Napísať súkromnú správu namiesto príspevku na nástenke sa dá vždy. Len treba chcieť...

„Ale veď táto spoločnosť je taká...“, „Ale veď to robí každý“, „Ale veď za tým nie je žiadny skrytý zmysel“... Pokrytec...a aj klamár...klamár samého seba...alebo?

Je to hádam choroba

Mám pocit, že si tieto veci veľa ľudí ani neuvedomuje – len v podvedomí na nich vplývajú. No fakt schválne otázka pre chlapcov (sorry dievčatá, nie som jeden z vás, neviem nájsť príklad pre vás) – nepociťoval si niečo ako hnev, keď si videl, že sa na profile dievčaťa, ktoré sa ti veľmi páči, vyžíva niekto iný. O čo horšie, keď každý jeho komentár dievča patrične olajkuje a ešte prihodí aj odpoveď, hoci by mala byť aj „;)“... Strašné, čo? Pritom dievčatá si to neuvedomujú (ale teraz niečo pre dievčatá – ono to je fakt pravda, že ak sa chlapcovi zapáčite a začnete sa mu venovať, bude sa snažiť byť jediným chlapcom, s ktorým prehodíte čo i len jedno slovko). Ale koniec psychológie, tá možno niekedy nabudúce. Podstata je tá, že za týmito príspevkami sa skrýva otrasné pokrytectvo. Lebo úprimnosť je podľa mňa skrytá v pokore napísať „ďakujem“ do správy... Ale možno, že som chorý ja...

* chcel by som ešte upozorniť, že príklady, ktoré sú v článku sú všeobecné a určite tým nemierim na konkrétneho človeka – ak máš ten pocit, tak:

  1. si sa tam našiel/našla. Možno môžeš začať uvažovať, čo by sa s tým dalo robiť...
  2. nie si prvý/-á, ani posledný/-á. Takýto pocit má takmer každý, čo si tento článok prečítal ;)

a teraz už späť nad zamýšľaním sa nad podstatou článku ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?